|
|
|
|
História zoo |
|
|
Snaha vybudovať zoologickú záhradu v Bratislave je dávna, prvé oficiálne
úvahy a rokovania sa objavujú už v roku 1948. V tom čase sa však o
žiadnej tradícii zoologických záhrad na Slovensku nedalo hovoriť, preto
bolo veľmi náročné vypracovať koncepciu budúcej záhrady. Spočiatku sa v
roku 1949 uvažovalo s výstavbou zoo v okolí Železnej studničky.
Expertízy však túto lokalitu potvrdili ako nevhodnú. Prijala sa nová
alternatíva - vybudovať zoo v Mlynskej doline, pôvodne na ploche cca 9
ha, s perspektívou rozšírenia areálu až na 90 ha. Spočiatku sa uvažovalo
nad vybudovaním zookútika pri PKO, ale neskôr vzhľadom na význam
Bratislavy ako hlavného mesta Slovenska sa pristúpilo k výstavbe
samostatného chovného a vzdelávacieho zariadenia.
S výstavbou sa začalo v
roku 1959 a slávnostné otvorenie zoo pripadlo na 9. máj 1960. V prvom
desaťročí existencie Batislavskej zoo sa dostavili prvé chovateľské
úspechy (odchovy makakov, paviánov, dikobrazov, nutrií, leopardov, púm a
dingov). Ako jedna z prvých zoo v Európe sme odchovali mláďatá rysa
ostrovida. Zvláštnu pozornosť si zasluhujú umelé odchovy antilop,
paviánov, danielov a sŕn. Z výchovno-vzdelávacích aktivít bola veľmi
úspešná poradenská služba chovateľom malých zvierat a záujmové krúžky -
jazdecký, sokoliarsky, zoologický, chovateľský a krúžok ochrancov
prírody. Neskôr sa kolekcia zvierat doplnila o mnohé vzácne druhy
zvierat a Bratislavská zoo dosiahla najvýznamnejšie chovateľské úspechy
prvým umelým odchovom leopardov škvrnitých a hyen pásavých v bývalom
Československu. Výnimočným medzinárodným úspechom bol úspešný projekt na
záchranu sahelo-saharských antilop – priamorožca šabľorohého, ktorý pod
patronátom CMS (Bonnský dohovor o ochrane migrujúcich druhov voľne
žijúcich živočíchov) pripravila a realizovala Zoo Bratislava spolu s Marwell Zoological Park (U.K.).
Tvrdým zásahom do života
zoo bola v rokoch 1981 - 1985 úplná likvidácia dvoch tretín vybudovanej
expozičnej časti pôvodného areálu kvôli výstavbe kanalizačného zberača a
diaľničnej prípojky. Zanikla práve tá časť, ktorá bola pre návštevníkov
najzaujímavejšia. Záberom veľkej plochy sa narušil pravidelný chod
života v zoo. Sprievodným javom bolo premiestňovanie zvierat do nových
priestorov. Bratislavská zoo sa ešte nestihla spamätať z tvrdých zásahov
do areálu, a opäť tu bolo v roku 1995 rozhodnutie o výstavbe diaľnice D2
Bratislava Lamačská cesta – Staré Grunty, ktorá sa začala v marci 2003.
Výstavba diaľnice síce
značne ovplyvnila každodenný život v zoo, ale nezastavila jej rozvoj. V
rokoch 2002 - 2003 sa vybudovalo nové chovné zariadenie pre ťavy
dvojhrbé, kulany turkménske a poníky shetlandské v lesnej časti areálu a
začala sa výstavba chovného zariadenia pre kozy skrutkorohé a paovce
hrivnaté. Pri výstavbe tunela Sitina bol zrušený vchod do zoo a od
decembra 2003 bol areál pre verejnosť uzatvorený až do dostavby nového
vchodu, parkoviska a protihlukovej bariéry. Obrovský význam pre ďalší
rozvoj zoo malo schválenie ideovej koncepcie rozvoja Zoo Bratislava
Mestským zastupiteľstvom hlavného mesta SR Bratislavy, na základe čoho
bol dokončený projekt chovného zariadenia pre veľké mačkovité šelmy a
jeho realizácia v rokoch 2004 a 2005 sa stala jednou z priorít hlavného
mesta SR Bratislavy. V roku 2004 pribudla v našej zoo nová jedinečná
expozícia druhohorných plazov v strednej Európe DinoPark, ktorá je od
svojho vzniku veľmi atraktívna pre všetky vekové kategórie našich
návštevníkov. Zoo Bratislava významným medzníkom – sprístupnili sme pre
verejnosť nový pavilón šeliem, ktorého obyvatelia – leopardy, jaguáre,
tigre a levy – patria k návštevnícky najobľúbenejším zvieratám v našej
kolekcii. O rok neskôr bola zahájená výstavba ďalšieho pavilónu –
pavilónu primátov, ktorý bol pre verejnosť sprístupnený na jar v roku
2010. Na jar v roku 2008 sme slávnostne otvorili nový Zoo shop a dva detské komplexy pozostávajúce z nových pestrofarebných
preliezok, lanovej preliezky a menších prvkov (strunové hojdačky) pre
deti v predškolskom veku.
Napriek všetkým
negatívnym zásahom a finančným ťažkostiam sa Zoo Bratislava postupne
mení a rastie aj jej prestíž a popularita, čoho dôkazom je aj nárast
návštevnosti a počtu chovaných zvierat z pôvodných 238 jedincov v 74
druhoch na 626 jedincov v 148 druhoch (k 31. 12. 2012).
Zdroj: oficiálne stránky
Zoo Bratislava (2015)
|
|
|
|
|