| |
 |
| V pravej časti historickej fotografie je
koža medveďa bieleho |
Podľa doteraz známych údajov dal kaštieľ v Betliari postaviť začiatkom
18. storočia gróf Štefan Andrássy. Z jeho charakteru a stavebného zámeru
vyplýva, že majitelia v ňom nazhromaždili mnoho poľovníckych trofejí
nielen z domácich poľovačiek, ale aj z ciest po cudzine, napríklad
Indii, Afrike, Južnej Amerike, Ázii a polárnych oblastí. Medzi
najzaujímavejšie poľovnícke trofeje v kaštieli patrí hlava slona
afrického (Loxodonta africana), pochádzajúca z Afriky okolo
roku 1860. Slonie kly sú však nepôvodné, sú vyrobené z dreva. Nájdeme tu
aj bojový štít z kože hrocha obojživelného (Hippopotamus
amphibius) a preparovanú hlavu nosorožca indického (Rhinoceros
unicornis). Nachádzajú sa tu aj preparované telá krokodílov
nílskych (Crocodylus niloticus), tiež pochádzajúce z Afriky
okolo roku 1860. Súčasťou zbierky sú aj preparáty karety obrovskej
(Chelonia mydas), koža veľhada kráľovského (Boa
constrictor) a pytóna tigrovitého (Python molurus),
hlava afrického byvola (Syncerus caffer), rohy antilopy
s lebečnou kosťou, rohy nosorožca a koža anakondy veľkej (Eunectes
murinus), ktorá meria 4 metre. Z vtákov sme tu našli poškodený
preparovaný exemplár plameniaka ružového (Phoenicopterus ruber
roseus). Z našich autochtónnych druhov sa tu nachádzajú preparáty
medveďa hnedého (Ursus arctos), vlka dravého (Canis
lupus), rysa ostrovida (Lynx lynx) a diviaka
lesného (Sus scrofa). Na prízemí kaštieľa je umiestnený aj
preparovaný exemplár medveďa hnedého grizly (Ursus arctos
horribilis) vo vzpriamenom postoji.
Na stenách schodiska na 2. poschodí je zavesených sedem paroží jeleňa
karpatského (Cervus elaphus) a dve parožia jeleňa
kanadského wapiti (Cervus canadensis) s lebečnou kosťou
osadené na drevenom, bohato vyrezávanom a čiastočne zlátenom štíte. V
pánskom poľovníckom salóne na prvom poschodí sú poľovnícke trofeje
srnčieho parožia (Capreolus capreolus) na drevených
rezbovaných štítkoch, a to 78 kusov (šestorák), 1 kus (desatorák) a 1
kus (osmorák). Zaujímavé je srnčie parožie spletené pravdepodobne pri
súboji šestoráka a vidliaka. Niekoľko kusov tvorí aj deformované srnčie
parožie, 5 kusov parožia daniela škvrnitého (Dama dama),
10 kusov rožkov kamzíka, pravdepodobne z tatranskej oblasti (Rupicapra
rupicapra), 2 kusy preparovaného dropa veľkého (Otis tarda),
rohy muflóna lesného (Ovis musimon) a kly diviaka
lesného (Sus scrofa). Zaujímavá je aj preparovaná koža
leva (Panthera leo) zo záveru 19. storočia a preparovaná koža
medveďa hnedého s hlavou a otvorenou tlamou.
 |
| Pôvodné zariadenie pre medvede biele v parku
kaštieľa |
Okolo rokov 1792 - 1795
za Leopolda Andrássyho dali v blízkosti kaštieľa vytvoril: nádherný
anglický park. Takto vznikla veľkolepá prírodná záhrada - dnes jeden z
najvzácnejších zámockých parkov na Slovensku. Park je dnes chráneným
územím. Leopold Andrássy dal v parku vybudovať aj niekoľko záhradných
pavilónov, jaskýň a umelý vodopád (postavený na začiatku 20. rokov 19.
storočia, o ktorom sa zachoval plán stavby z roku 1823 od projektanta
Jozefa Bergmanna).
Výška vodopádu je asi 9
metrov. Celý je vybudovaný z kameňa. V rokoch 1908 - 1914 v jeho
grottách (umelých jaskyniach), do ktorých sa vchádzalo z plošinky nad
rybníčkom, chovali Andrássyovci dokonca medvede biele (Ursus
martimus). Zo zachovanej fotografie môžeme vidieť, že spracovaná
koža medveďa bieleho tvorila súčasť interiéru kaštieľa. Koža sa
nachádzala ešte začiatkom osemdesiatych rokov v jednom zo sprístupnených
salónov. Počas rekonštrukcie bola údajne uložená vo vani jednej z
kúpelní kaštieľa (informáciu poskytli pracovníci múzea a pamätníci). Tu
sa naše pátranie po zbytkoch prvého doloženého chovu medveďov bielych na
území dnešného Slovenska nateraz končí. Dnes je koža nezvestná. Na
základe osobných rozhovorov s pamätníkmi v Betliari a pátraní v
archívoch Andrassyovcov sa nateraz domnievame, že dva exempláre bielych
medveďov zakúpili Andrássyovci od firmy Hagenbeck prostredníctvom
budapeštianskej zoo.
 |
| Pavilón pre šelmy - "Zverinec" |
Pod vodopádom sa nachádza
pomerne veľký bazén. Domnievame sa, že slúžil bielym medveďom na
kúpanie. Nasvedčujú tomu zbytky niekoľkých bezpečnostných prvkov. Presné
zistenia nám snáď prinesú ďalšie bádania v archíve. V odľahlej časti
parku sa nachádza veľké jazero. Za ním je umiestnená zvláštna stavba,
ktorá pripomína zrúcaniny stredovekého hradu. Pôvodne to bol zverinec,
ktorý slúžil na chov zvierat z betliarskych pralesov. Dominantným prvkom
stavby je mohutná veža a ďalšie tri oddelenia. Z vonkajšej strany na
vežu nadväzuje najväčšia klietka. Na ďalšie dve oddelenia nadväzujú tiež
vonkajšie klietky. Tretie oddelenie, ku ktorému sa prichádza po
kamenných schodoch, nemá vonkajšiu klietku. V tomto oddelení je klietka
súčasťou oddelenia a má betónový prekrytý strop. Vonkajšie voliéry s
vnútornými ubikáciami rozdeľujú mohutné železné mrežové dvere. Stropy
vnútorných ubikácií sú tiež z mohutných mrežových želiez. Vonkajšie
voliéry sú postavené zo železných mrežových konštrukcií. Z čelnej strany
voliér sú prirobené posuvné kŕmne misy, kvôli jednoduchému prístupu a
bezpečnosti. Všetky voliéry sú odvodnené kanálikmi, ktoré vytekajú do
prepadu mimo klietok. Vonkajšiu a vnútornú časť expozícií bolo možné
ovládať vyťahovacím rozdeľovacím zariadením, ktorého mechanizmus sa
nachádzal tiež na čelnej strane klietky. Vo vnútorných aj vonkajších
častiach sa nachádzajú napájačky, ktoré sú zabetónované v podlahe. Spolu
sa v zverinci nachádza pät klietok. Rozmery každej klietky aj vnútornej
expozície sú rozdielne. Výška vonkajších aj vnútorných priestorov je cca
2,0 m. Plocha jednotlivých klietok a ubikácií sa pohybuje od cca 4 m2
po cca 9 m2. Zverinec bol počas poslednej rekonštrukcie
zrenovovaný a ako technická pamiatka je v pomerne dobrom stave dodnes.
Po nových úpravách by bol dokonca schopný prevádzky. Samozrejme, nie je
to možné z dôvodu súčasného prístupu k chovu šeliem v ľudskej opatere. Z
hľadiska celkovej dispozície a porovnateľných stavieb pre zvieratá v
európskych zoo v 19. storočí sa domnievame, že kolekcia chovaných
zvierat vo zverinci mohla pozostávať z medveďa hnedého (1-2 kusy), vlkov
(1-2 kusy), líšok obyčajných (2-4 kusy), prípadne jazvecov. Chov rysa je
otázny.
Zdroj (vrátanie obrázkov): Výročná správa Zoo Košice 2014, ing.
Patrik Pastorek a mgr. Erich Kočner (skrátený text)
|
|