Za zoologickými zujímavosťami kaštieľa a parku v Betliari

† Betliarsky zverinec

V pravej časti historickej fotografie je koža medveďa bieleho

Podľa doteraz známych údajov dal kaštieľ v Betliari postaviť začiatkom 18. storočia gróf Štefan Andrássy. Z jeho charakteru a stavebného zámeru vyplýva, že majitelia v ňom nazhromaždili mnoho poľovníckych trofejí nielen z domácich poľovačiek, ale aj z ciest po cudzine, napríklad Indii, Afrike, Južnej Amerike, Ázii a polárnych oblastí. Medzi najzaujímavejšie poľovnícke trofeje v kaštieli patrí hlava slona afrického (Loxodonta africana), pochádzajúca z Afriky okolo roku 1860. Slonie kly sú však nepôvodné, sú vyrobené z dreva. Nájdeme tu aj bojový štít z kože hrocha obojživelného (Hippopotamus amphibius) a preparovanú hlavu nosorožca indického (Rhinoceros unicornis). Nachádzajú sa tu aj preparované telá krokodílov nílskych (Crocodylus niloticus), tiež pochádzajúce z Afriky okolo roku 1860. Súčasťou zbierky sú aj preparáty karety obrovskej (Chelonia mydas), koža veľhada kráľovského (Boa constrictor) a pytóna tigrovitého (Python molurus), hlava afrického byvola (Syncerus caffer), rohy antilopy s lebečnou kosťou, rohy nosorožca a koža anakondy veľkej (Eunectes murinus), ktorá meria 4 metre. Z vtákov sme tu našli poškodený preparovaný exemplár plameniaka ružového (Phoenicopterus ruber roseus). Z našich autochtónnych druhov sa tu nachádzajú preparáty medveďa hnedého (Ursus arctos), vlka dravého (Canis lupus), rysa ostrovida (Lynx lynx) a diviaka lesného (Sus scrofa). Na prízemí kaštieľa je umiestnený aj preparovaný exemplár medveďa hnedého grizly (Ursus arctos horribilis) vo vzpriamenom postoji.

Na stenách schodiska na 2. poschodí je zavesených sedem paroží jeleňa karpatského (Cervus elaphus) a dve parožia jeleňa kanadského wapiti (Cervus canadensis) s lebečnou kosťou osadené na drevenom, bohato vyrezávanom a čiastočne zlátenom štíte. V pánskom poľovníckom salóne na prvom poschodí sú poľovnícke trofeje srnčieho parožia (Capreolus capreolus) na drevených rezbovaných štítkoch, a to 78 kusov (šestorák), 1 kus (desatorák) a 1 kus (osmorák). Zaujímavé je srnčie parožie spletené pravdepodobne pri súboji šestoráka a vidliaka. Niekoľko kusov tvorí aj deformované srnčie parožie, 5 kusov parožia daniela škvrnitého (Dama dama), 10 kusov rožkov kamzíka, pravdepodobne z tatranskej oblasti (Rupicapra rupicapra), 2 kusy preparovaného dropa veľkého (Otis tarda), rohy muflóna lesného (Ovis musimon) a kly diviaka lesného (Sus scrofa). Zaujímavá je aj preparovaná koža leva (Panthera leo) zo záveru 19. storočia a preparovaná koža medveďa hnedého s hlavou a otvorenou tlamou.

Pôvodné zariadenie pre medvede biele v parku kaštieľa

Okolo rokov 1792 - 1795 za Leopolda Andrássyho dali v blízkosti kaštieľa vytvoril: nádherný anglický park. Takto vznikla veľkolepá prírodná záhrada - dnes jeden z najvzácnejších zámockých parkov na Slovensku. Park je dnes chráneným územím. Leopold Andrássy dal v parku vybudovať aj niekoľko záhradných pavilónov, jaskýň a umelý vodopád (postavený na začiatku 20. rokov 19. storočia, o ktorom sa zachoval plán stavby z roku 1823 od projektanta Jozefa Bergmanna).

Výška vodopádu je asi 9 metrov. Celý je vybudovaný z kameňa. V rokoch 1908 - 1914 v jeho grottách (umelých jaskyniach), do ktorých sa vchádzalo z plošinky nad rybníčkom, chovali Andrássyovci dokonca medvede biele (Ursus martimus). Zo zachovanej fotografie môžeme vidieť, že spracovaná koža medveďa bieleho tvorila súčasť interiéru kaštieľa. Koža sa nachádzala ešte začiatkom osemdesiatych rokov v jednom zo sprístupnených salónov. Počas rekonštrukcie bola údajne uložená vo vani jednej z kúpelní kaštieľa (informáciu poskytli pracovníci múzea a pamätníci). Tu sa naše pátranie po zbytkoch prvého doloženého chovu medveďov bielych na území dnešného Slovenska nateraz končí. Dnes je koža nezvestná. Na základe osobných rozhovorov s pamätníkmi v Betliari a pátraní v archívoch Andrassyovcov sa nateraz domnievame, že dva exempláre bielych medveďov zakúpili Andrássyovci od firmy Hagenbeck prostredníctvom budapeštianskej zoo.

Pavilón pre šelmy - "Zverinec"

Pod vodopádom sa nachádza pomerne veľký bazén. Domnievame sa, že slúžil bielym medveďom na kúpanie. Nasvedčujú tomu zbytky niekoľkých bezpečnostných prvkov. Presné zistenia nám snáď prinesú ďalšie bádania v archíve. V odľahlej časti parku sa nachádza veľké jazero. Za ním je umiestnená zvláštna stavba, ktorá pripomína zrúcaniny stredovekého hradu. Pôvodne to bol zverinec, ktorý slúžil na chov zvierat z betliarskych pralesov. Dominantným prvkom stavby je mohutná veža a ďalšie tri oddelenia. Z vonkajšej strany na vežu nadväzuje najväčšia klietka. Na ďalšie dve oddelenia nadväzujú tiež vonkajšie klietky. Tretie oddelenie, ku ktorému sa prichádza po kamenných schodoch, nemá vonkajšiu klietku. V tomto oddelení je klietka súčasťou oddelenia a má betónový prekrytý strop. Vonkajšie voliéry s vnútornými ubikáciami rozdeľujú mohutné železné mrežové dvere. Stropy vnútorných ubikácií sú tiež z mohutných mrežových želiez. Vonkajšie voliéry sú postavené zo železných mrežových konštrukcií. Z čelnej strany voliér sú prirobené posuvné kŕmne misy, kvôli jednoduchému prístupu a bezpečnosti. Všetky voliéry sú odvodnené kanálikmi, ktoré vytekajú do prepadu mimo klietok. Vonkajšiu a vnútornú časť expozícií bolo možné ovládať vyťahovacím rozdeľovacím zariadením, ktorého mechanizmus sa nachádzal tiež na čelnej strane klietky. Vo vnútorných aj vonkajších častiach sa nachádzajú napájačky, ktoré sú zabetónované v podlahe. Spolu sa v zverinci nachádza pät klietok. Rozmery každej klietky aj vnútornej expozície sú rozdielne. Výška vonkajších aj vnútorných priestorov je cca 2,0 m. Plocha jednotlivých klietok a ubikácií sa pohybuje od cca 4 m² po cca 9 m². Zverinec bol počas poslednej rekonštrukcie zrenovovaný a ako technická pamiatka je v pomerne dobrom stave dodnes. Po nových úpravách by bol dokonca schopný prevádzky. Samozrejme, nie je to možné z dôvodu súčasného prístupu k chovu šeliem v ľudskej opatere. Z hľadiska celkovej dispozície a porovnateľných stavieb pre zvieratá v európskych zoo v 19. storočí sa domnievame, že kolekcia chovaných zvierat vo zverinci mohla pozostávať z medveďa hnedého (1-2 kusy), vlkov (1-2 kusy), líšok obyčajných (2-4 kusy), prípadne jazvecov. Chov rysa je otázny.

Zdroj (vrátanie obrázkov): Výročná správa Zoo Košice 2014, ing. Patrik Pastorek a mgr. Erich Kočner (skrátený text)