| |
Prvého januára 2000 uplynulo 45 rokov od vzniku Zoo Bojnice a prvého
apríla zas 45 rokov od otvorenia záhrady pre verejnosť.
Tieto dva dátumy sú
určitým zavŕšením snáh pracovníkov Krajského nitrianskeho múzea v
Bojniciach najprv o zriadenie živého oddelenia prírodovednej časti
svojho múzea, neskôr o jeho priestorové a expozičné rozšírenie a napokon
to bolo logické vyústenie do zriadenia prvej samostatnej zoologickej
záhrady na Slovensku ako kultúrno-osvetovej inštitúcie s krajskou
pôsobnosťou a celoslovenským dosahom.
Podľa vzoru mnohých
zoologických záhrad v Čechách a vo svete sa aj na Slovensku stále viac
presadzovala myšlienka sprostredkovať občanom možnosť dozvedieť sa niečo
viac o obyvateľoch živočíšnej ríše aj prostredníctvom živých jedincov,
pomocou priameho kontaktu s nimi a doplňujúcimi vzdelávacími aktivitami.
Pozornosť pracovníkov
Krajského nitrianskeho múzea v Bojniciach sa už v rokoch 1951 - 1952
zamerala na to, aby na malých priestoroch v hradnej priekope a v
blízkosti hradnej brány začali chovať niektoré druhy našej fauny: srnce,
jelene a diviaky. Ohlas bol neočakávaný. Návštevníci takéto doplnenie
exponátov múzea privítali, mimoriadnu podporu táto myšlienka našla aj na
nadriadenom orgáne - Krajskom národnom výbore v Nitre.
Ešte počas existencie
živého oddelenia múzea sa nadviazali mnohé kontakty s inštitúciami a
jednotlivcami na rozšírenie chovaných druhov a jedincov. V archívnych
materiáloch medzi prvými inštitúciami, ktoré sa podieľali na rozširovaní
chovaných druhov, nájdeme aj Závodný klub ROH Fiľakovo, ktorého
prírodovedecký odbor mal zriadený Živý kútik -Zoologickú záhradu, ako ho
oni označovali, a ktorý mnohí pracovníci považujú aj dnes ako predchodcu
našej zoologickej záhrady. Z archívnych dokumentov je však zrejmé, že za
bezprostrednejšieho predchodcu záhrady možno označiť práve živé
oddelenie prírodovednej časti Krajského nitrianskeho múzea Bojnice,
ktoré už v roku 1954 malo svojho riadneho zoológa Dr. Darolu,
spolupracovalo s Dr. Lachmanom ako odborníkom pre odborný zverolekársky
dozor a ktoré už vo februári 1954 chovalo 9 danielov, 6 jeleňov, 3
jelene Dybowského, 5 srncov, 5 starých diviakov, 4 mladé diviaky, 1
mladého vlka, 1 krikľavého orla, 1 výra, 1 kaňu, 1 líšku, 1 jazveca a
ktoré už v tom čase malo záujem o šelmy našich hôr ako je rys, mačka
divá, kuna, tchor, medveď, ale i o ďalšieho vlka, svište, vydry, bobry,
hranostaje, lasice, líšky, vodné vtáctvo - sťahovavé i nesťahovavé,
tetrova, hlucháňa, dropa, muflóny, ďalšie druhy oviec a kôz.
Rozsah kontaktov s
možnými záujemcami o dodanie alebo odkúpenie jednotlivých druhov zvierat
bol široký. Múzeu v tomto roku ponúkali orla. ono ponúkalo Zoologickému
ústavu Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene mladého diviaka,
zo Šafárikova darovali divú mačku, zo spomenutej ponuky na kúpu 5
mladých a 2 starých vlkov zo Zookútika Závodného klubu ROH vo Fiľakove
Múzeum odkúpilo jedného vlka - samca, pretože malo samicu a potrebovalo
ho na dopárovanie.
Teda rozširovanie
chovaných druhov ešte pred vznikom samostatnej zoologickej záhrady
môžeme považovať v rámci vtedajších finančných a priestorových možností
za veľmi premyslené a cieľavedomé.
28.decembra 1954 pod č.
215/1954 - R Rada Krajského národného výboru v Nitre schválila
uznesenie, ktorým sa uzniesla: "odčleniť živé oddelenie KNM v Bojniciach
a zriadiť Krajskú zoologickú záhradu ako samostatné zariadenie".
Od 1. januára 1955 teda
existuje Krajská zoologická záhrada v Bojniciach ako samostatná
kultúrno-osvetová rozpočtová organizácia (neskôr premenená na
príspevkovú organizáciu), ktorá bola pre verejnosť otvorená 1. apríla
1955.
Dvadsiateho januára 1955
bol v denníku Práca oznam o vypísanom súbehu na vedúceho Krajskej
zoologickej záhrady v Bojniciach. Na základe súbehu bol za vedúceho od
1. marca 1955 menovaný Ing. Gustáv Cmarko.
Začiatky záhrady boli
skromné. Prvoradou úlohou bol nákup zvierat. Tu pomáhali okolité lesné
závody v nákupe srncov, vzácnejšie zvieratá získavala zoo kúpou i
výmenou z českých zoologických záhrad. Pozornosť sa však zameriavala aj
na pomoc zo zahraničia. Medzi prvých obchodníkov, s ktorými sa
nadviazala spolupráca boli páni Müller a Sensen z NSR. páni Brink a Hop
z Holandska, ale boli to aj zahraničné zoologické záhrady, napr. v
Delitzch a Dresden v NDR. Veszprém v Maďarsku. Alma Ata a Moskva v ZSSR
a Tirgoviste v Rumunsku.
Zaujímavé je sledovať aj
postupné chovateľské úspechy záhrady, rozširovanie pestrosti chovaných
druhov. V priebehu rokov došlo nielen k rozširovaniu chovaných druhov,
ale súbežne aj ku skvalitneniu druhovej skladby napr. vodných vtákov,
bažantov, sov. dravcov, papagájov, kopytníkov, hlavne afrických,
teráriových živočíchov i ďalších.
Začiatkom šesťdesiatych
rokov (rok 1960) chovali v záhrade 154 druhov a 538 jedincov zvierat.
Rovnako dôležité bolo súbežne rozširovať aj priestorové a prevádzkové
podmienky na chov zvierat. I tu sa zámery na zriadenie záhrady
stretávali s ochotou a porozumením. Pracovníci Kovosmaltu v Trnave
napríklad vyrobili v nadpláne pre zoo vhodné pletivo na ohradu pre
zvieratá. Už v roku 1954 sa začalo s budovaním niektorých provizórnych
ubikácii ako aj provizórnych voliér pre vtáky. Vybudoval sa tiež vodovod
úžitkovej vody pre napájanie zvierat.
Rovnako už v roku 1955
bola podpísaná zmluva so ŠM v Prievidzi o pravidelnej dodávke zeleniny.
V roku 1956 sa pokračovalo vo vytváraní podmienok na chov zvierat.
Ukončili sa rozostavané klietky pre exotické vtáctvo, vyhotovila sa
železobetónová ohrada pre diviaky v dĺžke 60 metrov, pre zimné
ubytovanie vtáctva sa vyhotovili 2 série klietok s 12 ubikáciami pre
vtáky, vybetónovali sa základy pre pavilón opíc. vybudoval sa ostrov na
rybníku pre hniezdenie vtáctva, postavila sa 'Markova búda' v muflonej
ohrade, vyhotovili sa 3 klietky pre bažanty, upravovali sa cesty,
priestory pod klietkami, odvodnenie výbehov pri pavilóne opíc. oprava
plotu jeleňov, prestavba zimnej ubikácie, oprava maštale. Uvedomenie si
vykonaných prác (aj to spomenutých iba sčasti) dáva obraz, čo všetko s
rozvojom záhrady postupne v jednotlivých rokoch súviselo.
V začiatkoch budovania
zoo bol vytvorený i Poradný zbor pri Zoo Bojnice. ktorého hlavnou úlohou
bolo pomáhať pri organizovaní práce zoo. Členmi poradného zboru boli
významní zoológovia i funkcionári, ktorí mali eminentný záujem, aby sa
Zoo Bojnice stala skutočnou rezerváciou zvierat. Prvé rokovanie
Poradného zboru sa uskutočnilo 29.novembra 1955 a bolo pre perspektívu
záhrady nesmieme dôležité. Vyriešilo zmenu názvu Zoologická záhrada
Nitrianskeho kraja na Zoo v Bojniciach, prijalo návrh na znak zoo.
Poradný zbor schválil zámer zoo. aby výber chovaných zvierat nebol
náhodný. Stanovené tu boli aj zásady výstavby zariadení pre zvieratá v
tom zmysle, že všetky plánované stavby by mali zohľadňovať požiadavku,
že v zoo sa návštevníkom poskytuje možnosť predovšetkým zoznámiť sa so
spôsobom života zvieraťa a nielen s anatomickou stavbou tela. Poradný
zbor upozornil aj na nevyhnutnosť vysporiadania pozemkov pre rozvoj
záhrady ako prioritná podmienka jej ďalšieho rozvoja.
Popri prvom vedúcom záhrady. Ing. Cmarkovi, zohrával pri rozvoji a
propagácii činnosti záhrady významnú úlohu aj Ján Kaluža, ktorý bol
neskôr aktívny aj pri zakladaní bratislavskej zoologickej záhrady. A
práve preto si táto významná osobnosť bojnickej zoo zaslúži niekoľko
informácií.
Ján Kaluža sa narodil 3.
mája 1919. Po absolvovaní 8 tried gymnázia a Prírodovednej fakulty UK
nastúpil do praxe 1. 9. 1944. Do zoo Bojnice nastúpil 1. mája 1955 ako
36 ročný zootechnik s 12 ročnou pedagogickou praxou na gymnáziu a
naposledy na Pedagogickej škole v Trnave. V čase nástupu do zoo Bojnice
bol ženatý, mal dve deti: 9 ročnú Ľubicu a 7 ročnú Soňu. Do Bojníc
prišiel bez zabezpečeného bytu. teda dochádzal z Trnavy a jeho platové
podmienky pri nástupe predstavovali 1250.- Kčs mzda a 170,- Kčs rodinné
prídavky. Od roku 1956 bol vedený ako zoológ, v roku 1957 mu zvýšili
plat na 1500,- Kčs a v roku 1959 na 1700,-Kčs.
Stopy jeho pôsobenia a
vplyvu nájdeme v každej oblasti činnosti záhrady. On bol autorom zmeny
názvu zo Zoologická záhrada Nitrianskeho kraja "lebo tento názov vnucuje
návštevníkom myšlienku, že by sa tu mala chovať a vystavovať iba fauna
Nitrianskeho kraja. Názov preto nie je priliehavý a nevyjadruje poslanie
našej zoo." Aj keď sa pri vzniku záhrady počítalo práve s prezentáciou
fauny Nitrianskeho kraja, na základe jeho zdôvodnenia bol prijatý názov
Zoologická záhrada v Bojniciach, ktorý sa s malou zmenou požíva dodnes.
Bol autorom návrhu na znak Zoo Bojnice - silueta Zámku a v popredí jeleň
ako jeden z typických druhov našej fauny. Bol presadzovateľom myšlienky,
aby v druhoch chovaných zvierat platilo: ...“že sa tu nechceme zveriť
iba náhode - ako badať v iných zoo. ale chceme a musíme mať svoj cieľ.
Naším hlavným cieľom bude naša čsl. fauna, ktorá je dosť bohatá,
zaujímavá a pritom pomerne málo známa."
Bol presadzovateľom
myšlienky, že treba viesť presnú evidenciu všetkých zvierat, najmä
zoologického a zootechnického rázu. a tak zhromažďovať cenný študijný
materiál, často upozorňoval na skutočnosť, že ..."starosti nám robí
slovenská odborná terminológia, ktorá nie je ešte ustálená."
Už na prvom zasadnutí
Poradného zboru pri Zoo Bojnice sa obrátil na naše vysoké školy, aby:
..."nám dali konkrétnu náplň spolupráce s nimi, prípadne i samostatnej
vedeckej práce v zoo." Treba povedať, že sám išiel v tomto príkladom. V
správe o činnosti za prvý polrok 1956 sa konštatuje, že prednášal nielen
pre širokú verejnosť, ale aj pre poslucháčov vysokých škôl. konkrétne
napríklad pre poslucháčov 1. ročníka Zootechnickej fakulty VŠP v Nitre,
pre poslucháčov 1. ročníka Agrotechnickej fakulty VŠP. pre poslucháčov
Vysokej školy pedagogickej, pre učiteľov okresu Dunajská Streda, písal
do rôznych novín a časopisov -populárnych i odborných (Zvesti
Vlastivedného múzea Olomouc. Biológia. Rodina a škola, Slovenka. Práca i
ďalších), vystupoval v rozhlase, zúčastňoval sa exkurzií, výmen
skúsenosti v ostatných zoologických záhradách doma i v zahraničí. Rázne
vystupoval proti tomu. aby sa namiesto názvu zoologická záhrada používal
termín zverinec, vykonával školenie v Závodnej škole práce. Skutočne bol
neprehliadnuteľnou osobnosťou Zoo Bojnice, ale i širšej obce
prírodovedcov.
13.januára 1960 prišiel
do zoo Bojnice list zo zoo Bratislava, ktorým žiadali "o prepožičanie"
profesora Kalužu na dobu 2 - 3 mesiacov od druhej polovice januára so
zámerom vypomôcť pri zriadení zookútika v Bratislavskej zoo pri
príležitosti 15. výročia oslobodenia hlavného mesta Slovenska
Bratislavy. Jeho úloha bude "najmä usmerniť lokalizáciu jednotlivých
druhov zvierat v zookútiku. dokúpiť, obstarať ďalšie zvieratá pre našu
zoo, vytvoriť pre zver vhodné podmienky a napokon zacvičiť personál,
ktorý sa bude v budúcnosti o zver starať“. 14. januára riaditeľ
Bojnickej zoo odpovedal listom, aby ho navštívili a dohodli sa. K dohode
došlo. 23. marca 1960 už požiadala Zoo Bratislava o uvoľnenie pána
Kalužu ku dňu 1. apríla 1960. Zoo Bojnice tejto požiadavke vyhovela a 8.
apríla bol do zoo Bratislava zaslaný kádrový materiál Jána Kalužu, ktorý
bol dňom 1. apríla do zoo Bratislava uvoľnený. Tým sa pobyt Jána Kalužu
V Bojniciach ukončil a on si začal písať novú stránku svojej
profesionálnej kariéry, aj keď kontakty s Bojnicami nestratil. A my v
Bojniciach sme radi. že jeho skúsenosti získané v našej zoo pomohli pri
prvých krokoch Zoo Bratislava.
Záujem verejnosti o
záhradu bol veľký. Hneď v prvom roku. ako bola záhrada sprístupnená
verejnosti, záhradu navštívilo 45.000 návštevníkov, v roku 1956 to už
bolo 110.000 návštevníkov.
V histórii záhrady sa
však rekordná návštevnosť dosiahla v roku 1986 520.729. Pokiaľ ide o
mesiac, tak to bolo v júli 1977, kedy návštevnosť dosiahla 185.887. Od
vzniku záhrady do 30. septembra 2000 ju navštívilo 17.382.876
návštevníkov.
K prvému júlu 2000 bol
majetok Zoo Bojnice v celkovej hodnote 53 miliónov 395 tisíc slovenských
korún, z toho zvieratá predstavujú hodnotu štyri milióny štyristo
dvadsať osem tisíc slovenských korún.
O tento majetok záhrady
sa v súčasnosti stará 73 pracovníkov záhrady. Od samého začiatku vzniku
záhrady venovalo každé jej vedenie pozornosť kvalifikácii a vzdelávaniu
pracovníkov. Je logické, že väčšina prvých pracovníkov zoo nemala v
tejto oblasti žiadne skúsenosti ani dostatočné školské vzdelanie.
Vedenie záhrady to
riešilo organizovaním Závodnej školy práce. V začiatkoch sa v odbornom
vzdelávaní pracovníkov kládol dôraz na také témy. ako boli napr.
Ošetrovateľ, jeho osobnosť, vlastnosti a práca. Stavby a výsadby v zoo.
Veterinárne opatrenia a hygiena v zoo. Jednotlivé skupiny živočíchov.
Zimovanie zvierat v prírode. Zvieratá v prírode a v zajatí. Praktický
chov zvierat v zoo a podobne.
V snahe zabezpečiť si
odborne vzdelaných spolupracovníkov nadviazala zoo úzku spoluprácu s
vysokými školami a vedeckými ústavmi, najmä s Vysokou školou
poľnohospodárskou v Nitre a Helmintologickým ústavom SAV v Košiciach.
Pre popularizáciu a
propagáciu využívala záhrada od svojho začiatku podujatia osvetového
charakteru, informácie pre oznamovacie prostriedky, kde bol aktívny
najmä zoológ Kaluža, záhrada zapožičiavala zvieratá filmu.
Československý štátny film Praha tu už r. 1955 nakrúcal náučný film. Zoo
poskytovala fotografický dokumentačný materiál časopisom, novinám,
informovala o svojej činnosti prostredníctvom rozhlasu a neskôr aj
televízie.
Život ďalej prinášal
výsledky ale aj problémy. Prvotné nadšenie pretrvávalo najmä v radoch
pracovníkov zoo a najbližších spolupracovníkov. Ale ostatným
zainteresovaným bolo potrebné vysvetľovať množstvo problémov a pseudoproblémov súvisiacich najmä s rozšírením záhrady. Tak napr. mesto
Bojnice a Povereníctvo zdravotníctva mali obavy o dostatok pitnej vody
po napojení sa zoologickej záhrady na miestny zdroj vody. záhrada musela
zdôrazňovať, že bude mať vlastnú kanalizáciu, že pozemok záhrady sa
zvažuje od kúpeľov do obce a má veľký spád, záhrada musela odmietať
návrhy mesta, aby sa záhrada profilovala do sedla, čo by posunulo
záhradu do veterného pásma, musela ubezpečovať, že vegetačnú pokrývku
bude záhrada rešpektovať, lesný porast nemieni rušiť, ba práve naopak
bude ho udržiavať a dosádzať. Dlhú dobu trvalo aj vysvetľovanie a
dokazovanie, že dostavba zoologickej záhrady neohrozí termálne pramene v
kúpeľoch, že stavebné práce v záhrade nepôjdu do hĺbky a budovy nebudú
mať pivnice.
Roky utekali. Postupne sa menili zriaďovatelia záhrady: z KNV prešla
zriaďovateľská funkcia na ONV - odbor kultúry, z ONV na Ministerstvo
kultúry SR a napokon od 1. 1. 1998 je to Ministerstvo životného
prostredia SR.
Každý zriaďovateľ
prispieval na rozvoj záhrady podľa aktuálnej ekonomickej situácie.
Nebolo to však nikdy jednoduché. Ale aj tak sa postupne podarilo
zoologickú záhradu rozvíjať až do jej súčasnej podoby. Za zmienku stojí
aj skutočnosť, že nie všetky objekty záhrady boli budované dodávateľsky.
Mnoho z nich sa postavilo v 'Akcii Z*, to znamená . že na výstavbe
odpracovali množstvo hodín aj pracovníci záhrady a ostatní jej
priaznivci. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa záhrada stále viac v
povedomí bojničancov usadzovala ako 'naša' záhrada.
Pokiaľ ide o zámery do
budúcnosti tie sú limitované ako vždy ekonomickými možnosťami. Za
prioritnú úlohu sa považuje dokončenie rekonštrukcie pavilónu opič.
Nemalé úlohy čakajú zoologickú záhradu v súvislosti s vybudovaním
záchytného centra pre zhabané živočíchy a rozhodne záhrada bude
pokračovať v modernizácii jednotlivých výbehov a klietok. Pretože jedine
tak je možné uvažovať aj o zámeroch v odchove živočíchov.
A pozoruhodné sú výsledky
dosiahnuté práve v odchove zvierat. Aj zásluhou niektorých chovných
programov sa dnes Zoo Bojnice radi medzi moderne pojaté európske
zoologické záhrady. Do dnešných dní bolo v Zoo Bojnice okrem iného
odchovaných 120 anakond paraguajských, 7 pytónov kráľovských, 254 emu
hnedých, 62 nandu pampových, 37 bocianov bielych, 3 plameniaky čílske, 3
uškáne bielochrbté, 75 rysov ostrovidov, 3 tigre sumatranské, 9
leopardov perzských, 11 kulanov, 1 kiang, 2 kone Przewalského, 4 zebry
Hartmannovej, 2 antilopy bongo, 1 sob polárny, 1 sajga tatárska, 5
zubrov európskych, 10 kozorožcov sibírskych, 19 kozorožcov kaukazských.
A medzi dosiahnutými výsledkami by sme našli aj veľa prvenstiev, či už
európskych alebo slovenských. Za všetky spomenieme aspoň niektoré: v Zoo
Bojnice sa už v roku 1962 podaril prvý odchov rysa ostrovida v strednej
Európe, v roku 1972 ako prvým v Európe a tretím na svete sa podaril
odchov mláďat anakondy paraguajskej (13), v roku 1999 ako štvrtým v
Európe sa podaril odchov mláďata zobákorožca Blythovho. Z prvoodchovov
pre Slovensko spomenieme len niektoré: pelikán ružový, plameniak čílsky,
holub korunáč vejárovitý, kiang a antilopa bongo. Vo vymenúvaní by sme
mohli pokračovať. Zoo je v súčasnosti zapojená do 18 chovných programov,
chová 23 druhov živočíchov zapísaných v červenej knihe ohrozených
druhov, a 41 ohrozených druhov fauny SR. Hodný spomenutia sú aj zásluhy
zoo pri zachovaní genofondu, keď sa zúčastnia reštitúcie rysov
európskych v českej republike a vo Francúzsku, zásluhu má na zvýšení
populácie bocianov bielych v regióne, spoluúčasť mala aj na reintrodukcii sov dlhochvostých v Národnom parku Šumava.
No a k tomu patri tiež
podiel záhrady na pomoci hendikepovaným živočíchom, zhabaným zvieratám,
aktívne prispieva záhrada svojimi skúsenosťami a konkrétnymi činmi v
takých programoch ako je LYNX a ďalšie. ktoré vždy aktualizuje
každodenná prax.
Rokmi sa hľadali aj
najvhodnejšie vzdelávacie formy, ktoré zodpovedajú špecifickému obsahu
zoológie, ekológie, etológie, environmentalistiky. Toto úsilie smerovalo
k cieľu, aby tento vzdelávací proces bol obsahovo pútavý, aby
korešpondoval s učebnými osnovami škôl, ale zároveň . aby tieto osnovy
presahoval a zodpovedal záujmom žiakov a aby na tieto záujmy reagoval aj
primerane zvolenými formami. Ako sa to záhrade darilo a darí. o tom
hovorí záujem škôl. školských zariadení, vzdelávacích inštitúcii aj v
súčasnosti.
Zdroj: výročná správa Zoo Bojnice, Autori: Ivan Kmeť a
Vladimír Šrank (2000)
|
|
